Domnievať sa, že éra kuchynských sporákov na drevo a uhlie skončila kedysi v dobách našich babičiek, by bolo prinajmenšom mylné. Ponuka týchto spotrebičov je dnes na našom trhu dokonca mnohonásobne vyššia ako v oných idylických časoch. A ak vám niektoré spotrebiče pripomínajú dobu konca devätnásteho či začiatku dvadsiateho storočia, nemusí to nutne znamenať, že ide o objav zabudnutého sporáku niekde na pôde dedinského domčeka.

Pre veľký záujem sa „opäť“ vyrábajú ale s pôvodnými prototypmi nemajú okrem vzhľadu prakticky nič spoločné. Vnútri sú vybavené modernou konštrukciou ohnísk a novými materiálmi. Ich účinnosť je omnoho vyššia a prevádzka ekonomickejšia a ekologickejšia. Dnešné kuchynské sporáky dokážu s malým množstvom paliva uvariť obed. Zároveň rozohrejú rúru na pečenie, prípadne v zásobníku udržia teplú vodu na umývanie riadu a ešte k tomu vykúzlia nenapodobiteľnú atmosféru živého ohňa. Preto bude takýto sporák určite tvoriť praktického a šikovného pomocníka v každej kuchyni a ocenia ho gazdinky pri pečení či varení.

Ohnivé kuchynské sporáky

Kuchynské sporáky na pevné palivá zažívajú v poslednej dobe renesanciu. V posledných desaťročiach nám výborne slúžili na chalupách ale pomaly prenikajú aj do rodinných domov.

Význam, aký murované pece a sporáky mali pre život našich predkov, sa odrážal aj vo vážnosti kachliarskeho remesla. Po februári 1948 sa však kachliar ako živnostník ocitol na čiernej listine. Tiež aj murované pece upadali do nemilosti. Väčšina obyvateľov vtedy túžila po ústrednom kúrení a štiepanie dreva a rozkurovanie pod liatinovými platňami patrilo len k výstrelkom nenapraviteľných romantikov, chalupárov a utečencov z miest. Kachliari svoje remeslo prevádzkovali len načierno vo svojom voľnom čase, čo malo za následok pozvoľný zánik remesla. V súčasnej dobe sa však kachliarske remeslo opäť sľubne rozvíja a starí kachliari vychovávajú svojich nástupcov.